Čierny bicykel s košíkom vyzeral pripravený na veľký výkon. Mea mala podstatne skromnejší plán: pozrieť sa, kam ju ráno pustí. Položila ruku na riadidlá a ešte pred prvým rozbehom sa zadívala na dom za kanálom. Bicykel chvíľu počkal. Ako sa ukázalo, túto schopnosť dnes využije viackrát.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Bicykel mal dve kolesá, pohodlný tvar a košík, do ktorého by sa zmestilo niekoľko dobrých nápadov. Mea zatiaľ nemala ani jeden presný smer. Pri tmavom nárožnom dome sa zastavila skôr, než vlastne začala. Pozrela cez vodu, potom hore k veži. Všetko sa zdalo zaujímavé súčasne. Pôvodne chcela nasadnúť hneď. Teraz nechala obe nohy na zemi a povedala si, že aj takto sa dá celkom dôstojne vyraziť.
Úzke priečelia pri kanáli sa nedali prečítať jedným pohľadom. Každé okno ponúkalo inú maličkosť a každý štít sa tváril, že práve on stojí za zastavenie. Mea bicykel jednoducho tlačila. Riadidlá jej pokojne sedeli v dlani a kolesá sa otáčali tempom obyčajnej prechádzky. Napadlo jej, že mať rýchlejší spôsob pohybu ešte neznamená povinnosť využiť ho. Domy nikam neodchádzali. Ona sa k nim mohla správať rovnako zdvorilo.
Pri moste bicykel postavila na stojan. Naozaj iba na chvíľu, ako sa dohodla sama so sebou. Nárožný dom na opačnej strane však mal viac podrobností, než odhadla. Najprv si všimla okná, potom oblúk nad nimi, potom svetlo na okraji strechy. Chvíľa sa bez odporu predĺžila. Mea sa tomu usmiala. Jej dopravný prostriedok dnes preukazoval veľkú trpezlivosť a vôbec sa netváril, že by si zaslúžil lepšie využitie.
Popri stromoch prešla loď s modrou strechou. Mea sa za ňou otočila a bicykel poslušne pokračoval vedľa nej. Už sa nepresviedčala, že o chvíľu zrýchli. Košík zostával ľahký, taška pokojná a ráno presne také dlhé, aké potrebovala. Možno neskôr nasadne. Možno ešte prejde ďalší most pešo. Dôležité bolo, že si svoj výlet už nemusela ospravedlňovať počtom ulíc. Našla tempo, v ktorom sa jej páčilo byť.
„Dnes ma nikto nepredbieha. Každá ideme svojím tempom.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Keď si neskôr spomenula na amsterdamské ráno, nevedela povedať, koľko prešla. Pamätala si jeden oblúk mosta, okná pri vode a veľmi trpezlivý bicykel. Na dobrý výlet jej to úplne stačilo.
