Na stole s použitými knihami bolo veľa titulov, ktoré by sa Mei čítali jednoduchšie. Vybrala si však tú malú, modrú. Mala mäkké rohy, pevnú väzbu a medzi stránkami kresby, pri ktorých sa jej nechcelo hneď pokračovať ďalej.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Nie je to cestovný itinerár ani dokumentárny záznam. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Predavač jej ukázal ďalší zväzok, možno praktickejší pre návštevníčku. Mea poďakovala, ale prst už mala medzi stranami modrej knihy. Na jednej bola vetvička, na druhej drobný kvet. Názvy nepoznala ani v slovenčine. To jej pripadalo oslobodzujúce. Nemusela predstierať, že sa vyzná; stačilo, že sa jej páči spôsob, akým niekto pozeral na listy.
Na odpočívadle si sadla a knihu otvorila. Kresba stonky bola taká presná, že si všimla aj vlastnú nepozornosť: koľkokrát dnes prešla okolo zelene bez pohľadu? Skúsila prečítať prvú vetu. Druhú si už netrúfla vysloviť. Namiesto skúšania výslovnosti sledovala tenkú čiaru až k poslednému lístku a chvíľu tam zostala.
Keď sa pred ňou objavilo schodisko medzi stromami, nemusela hľadať veľký dôvod na odbočenie. Knihu si pritisla k hrudi a vošla do tieňa. Listy nad hlavou sa hýbali, takže ich nikto nenakreslil úplne tak, ako vyzerali práve teraz. Táto drobná nespravodlivosť voči ilustrátorom ju rozveselila. Každý záber by sa musel začínať odznova.
Na lavičke knihu znovu otvorila. Kresba nepatrila palme pred ňou a Mea sa ju ani nepokúšala nasilu priradiť. Páčilo sa jej striedať pohľad: papier, zeleň, papier, obloha. Okolo prešlo pár ľudí. Nikto od nej nechcel názov rastliny ani správnu odpoveď. Keď sa vrátila k prvej vete, už jej neprekážalo, že jej rozumie iba napoly.
„Zvyšok si môžeme nechať na zajtra.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Knihu nezatvorila s pocitom, že ju zvládla. Zatvorila ju preto, lebo nastal čas odísť. Večer v izbe si otvorila tú istú kresbu a zrazu si pri nej pamätala aj vôňu záhrady.