Mapa ich priviedla presne tam, kam chceli. Zaslúžila si teda poďakovanie a miesto v kabelke. Colombine ju chytila za okraj s istotou ženy, ktorá už v živote zložila veľa vecí. Papier o jej skúsenostiach zjavne nevedel.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Nie je to cestovný itinerár ani dokumentárny záznam. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Pred arkádami rozprestreli mapu ešte raz. Mea našla more, Lu Cia námestie a Colombine miesto, kde sa mal papier údajne prehnúť. Každá držala dôležitý kus. Keď jedna ustúpila, druhá musela pristúpiť. Pohybovali sa okolo mapy ako obsluha veľmi malého javiska, na ktorom bolo dnes priveľa ulíc.
Pri zelených dverách už mala mapa tvar harmoniky. Colombine tvrdila, že ide o medzistupeň. Mea ukázala na záhyb, ktorý sa odmietal pridať k ostatným, a Lu Cia sa spýtala, či by nebolo jednoduchšie kúpiť väčšiu kabelku. Návrh bol rozumnejší, než si chceli pripustiť. Papier zatiaľ vyzeral spokojne; obsadil im všetky ruky.
Na kamennej podeste Lu Cia mapu vyrovnala. Ostatné dve ustúpili s predstieranou úctou, akú si zaslúži každý človek s novým plánom. Najprv uhladila stred, potom okraje. Chvíľu to vyzeralo nádejne. Stačilo však nadvihnúť jeden roh a pri opačnom sa opäť otvoril celý záliv. Lu Cia naň chvíľu hľadela a potom sa pridala k smiechu.
Pri pohľade na strechy sa Mea rozhodla, že už mesto nebudú skladať. Prehla mapu iba natoľko, aby ju vložila do kabelky. Roh zostal vonku. Colombine ho označila za námornú vlajku a Lu Cia skontrolovala, či sa dá kabelka stále nosiť. Dalo sa. Bolo to prvé riešenie, ktoré od nikoho nežiadalo ďalší pokus.
„Mesto necháme trochu otvorené.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Z kabelky trčal malý svetlý roh. Mea ho cestou občas uhladila, no už sa ho nesnažila schovať. Pri ďalšom odbočení mapu vytiahli bez problémov. Rozkladať sa totiž stále vedela výborne.