Na svoje malé slovenské výpravy si zaviedli jednoduché pravidlo. Mea vyberie zastavenie, Colombine si vezme skicár a Lu Cia pred odchodom naplní termosku. „Čiže ja mám na starosti zásobovanie?“ spýtala sa. „Náladu,“ opravila ju Mea. „Zásobovanie je len technický názov.“
Vymyslený príbeh Mea Zen, Colombine MichelangeLove a Lu Cia podľa pôvodných fotografií Travel2City. Trnava, dve zastavenia v Banskej Štiavnici a Vysoké Tatry tvoria koláž samostatných ciest v chladnejšom počasí.
Pod holými konármi v Trnave Lu Cia vytiahla termosku s vážnosťou človeka, ktorý prináša zásadnú správu. Colombine rozložila v dlani tri malé šálky. Mea si napravila šatku a skontrolovala ich farby. „Modrá pre mňa.“ „Krémová pre mňa,“ pridala sa Colombine. Lu Cia sa pozrela na poslednú. „Takže voľba bola slobodná, kým som nezačala vyberať ja.“ Rozosmiali sa. Kamenná postava nad lampou ich sledovala s nemennou dôstojnosťou. Mea k nej zdvihla oči. „Tá má zrejme vlastnú termosku.“
„Voľba bola slobodná, kým som nezačala vyberať ja.“
V Štiavnici našli výhľad na vežu nad holými stromami. Lu Cia nalievala čaj a Mea sa sklonila k prvej stužke pary. Colombine ukázala hore. „Predstavte si čajovňu v tom najvyššom okne.“ Mea si predstavila stôl, tri kreslá a nekonečné strechy. Lu Cia sa pozrela na kopec. „A kto by tam nosil vodu?“ Colombine pomaly stiahla ruku. „Možno je náš podnik zatiaľ pop-up.“ Šálky zostali na nízkom múriku. Výhľad mali všetky tri rovnaký a obsluha bola výnimočne osobná.
Na otvorenom kopci sa vietor rozhodol pridať k spoločnosti. Mea si pritisla šálku k dlaniam, Colombine odhrnula vlasy z tváre a Lu Cia urobila malý krok bližšie. „Terasa má dnes živú klimatizáciu,“ poznamenala. Chvíľu sa otáčali, kým našli smer, v ktorom sa dalo pokojne napiť. Vyzerali ako tri ručičky neobvyklých hodín. Potom sa postavili plece pri pleci a bolo to jednoduchšie. Colombine sa pozrela na priamu cestu pred nimi. „Skicár dnes nechám zatvorený.“ Mea prikývla. „Aspoň máš obe ruky na čaj.“
V Tatrách sa horná časť krajiny stratila v hmle. Medzi skalami zostal úzky prúd vody, tmavá kosodrevina a niekoľko bielych miest. Zastali na širokom rovnom úseku chodníka. Tentoraz nikto nevymýšľal názov čajovne. Mea ohrievala dlane, Colombine jej ľahko položila ruku na plece a Lu Cia sledovala paru, kým sa stratila v studenom vzduchu. „Až teraz som si všimla, že sme chvíľu nič nepovedali,“ ozvala sa Mea. Lu Cia zdvihla šálku. „Čaj mal slovo.“ Colombine sa usmiala. A nechali ho ešte chvíľu rozprávať.
„Čaj mal slovo.“
Zo zápisníka do knihy
The Map with No Last Page
Svet Travel2City pokračuje aj medzi knižnými stranami. Spoznaj The Map with No Last Page a ďalšie ilustrované cesty.
