Travel2CityCestovateľský zápisník
Domov / Chorvátsko / Mea Zen
Chorvátsko · Mea Zen · II

Malá oprava veľkého dňa

Jeden uvoľnený gombík zmení Meinu prechádzku po Trogire na malú opravárenskú zastávku. Mesto jej zatiaľ podrží miesto.

Mea na trogirskom nábreží kontroluje uvoľnený gombík na manžete svojich šiat.
Mea Zen

V Trogire sa všetko zdalo pripravené na dlhú prechádzku: svetlo na kameni, voda pri nábreží aj Mea vo svojich obľúbených šatách. Iba jeden gombík na manžete mal zjavne iný plán.

Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Nie je to cestovný itinerár ani dokumentárny záznam. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.

Mea na trogirskom nábreží kontroluje uvoľnený gombík na manžete svojich šiat.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
01 / 04

Malé upozornenie

Trogir

Pri vode jej čosi jemne ťuklo o zápästie. Gombík na rukáve visel na poslednej nitke a pri každom kroku sa tváril odhodlanejšie. Mea ho zachytila medzi prsty. Za ňou zostávalo mesto celé a pevné; drobná havária sa týkala iba manžety. „Dobre,“ povedala potichu. „Ty máš teraz prednosť.“

„Na chvíľu zastavíme veľký program.“
V kamennom nádvorí Mea drží gombík v dlani a otvára malé cestovné puzdro na šitie.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
02 / 04

Obsah jednej kabelky

Trogir

V kamennom zákutí jej gombík zostal v dlani. Z kabelky vytiahla lístok, vreckovku, ceruzku a napokon malé puzdro na šitie. Nosila ho tak dlho, že skoro zabudla prečo. Teraz vyzeralo nečakane dôležito. Mea sa usmiala nad vlastnou výbavou: miesto na zážitky mala, našťastie, aj medzi celkom praktickými vecami.

„Tak predsa si neprišlo na výlet zbytočne.“
Mea sedí pri kamennej lodžii a prišíva gombík na manžetu; vedľa nej leží malé puzdro a niť.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
03 / 04

Dielňa pod holým nebom

Trogir

Na lavičke pri lodžii si oprela manžetu o koleno a navliekla niť. Prvý steh bol opatrný, ďalšie už istejšie. Okolo prešli kroky a kdesi zacinkal riad. Nebolo treba opravovať celý deň; stačilo to malé miesto, ktoré práve držala v rukách. Keď gombík sedel pevne, Mea mu venovala krátky spokojný pohľad.

„Držíme. Môžeme ísť.“
Mea kráča popri vode, s úsmevom si prezerá opravenú manžetu a za ňou sa dvíhajú trogirské veže.
Ilustrovaná cesta · Mea Zen
Otvoriť fotografiu v archíve →
04 / 04

Mesto počkalo

Trogir

Pri návrate k vode zdvihla zápästie do svetla. Gombík bol na svojom mieste a rukáv zasa robil to, čo mal. Veža na druhom brehu sa ani nepohla. Mea si upravila šál a pokračovala. Jej prechádzka bola o jednu zastávku dlhšia, no nikde nechýbalo nič, čo by sa nedalo dobehnúť obyčajným krokom.

„Ďakujem za strpenie, Trogir.“
Z cesty do knihy

The Map with No Last Page

Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.

Objaviť knihu →

Deň pokračuje po štyroch stehoch

Opravenú manžetu si Mea ešte niekoľkokrát prezrela. Nebola to udalosť, ktorá by sa zmestila do sprievodcu, ale do jej dňa patrila celkom presne. Nabudúce si možno spomenie na vežu. A možno na lavičku, kde sa znovu prišil jeden malý kúsok poriadku.

Mea Zen · Colombine MichelangeLove