V Trogire sa všetko zdalo pripravené na dlhú prechádzku: svetlo na kameni, voda pri nábreží aj Mea vo svojich obľúbených šatách. Iba jeden gombík na manžete mal zjavne iný plán.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Nie je to cestovný itinerár ani dokumentárny záznam. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Pri vode jej čosi jemne ťuklo o zápästie. Gombík na rukáve visel na poslednej nitke a pri každom kroku sa tváril odhodlanejšie. Mea ho zachytila medzi prsty. Za ňou zostávalo mesto celé a pevné; drobná havária sa týkala iba manžety. „Dobre,“ povedala potichu. „Ty máš teraz prednosť.“
V kamennom zákutí jej gombík zostal v dlani. Z kabelky vytiahla lístok, vreckovku, ceruzku a napokon malé puzdro na šitie. Nosila ho tak dlho, že skoro zabudla prečo. Teraz vyzeralo nečakane dôležito. Mea sa usmiala nad vlastnou výbavou: miesto na zážitky mala, našťastie, aj medzi celkom praktickými vecami.
Na lavičke pri lodžii si oprela manžetu o koleno a navliekla niť. Prvý steh bol opatrný, ďalšie už istejšie. Okolo prešli kroky a kdesi zacinkal riad. Nebolo treba opravovať celý deň; stačilo to malé miesto, ktoré práve držala v rukách. Keď gombík sedel pevne, Mea mu venovala krátky spokojný pohľad.
Pri návrate k vode zdvihla zápästie do svetla. Gombík bol na svojom mieste a rukáv zasa robil to, čo mal. Veža na druhom brehu sa ani nepohla. Mea si upravila šál a pokračovala. Jej prechádzka bola o jednu zastávku dlhšia, no nikde nechýbalo nič, čo by sa nedalo dobehnúť obyčajným krokom.
„Ďakujem za strpenie, Trogir.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Opravenú manžetu si Mea ešte niekoľkokrát prezrela. Nebola to udalosť, ktorá by sa zmestila do sprievodcu, ale do jej dňa patrila celkom presne. Nabudúce si možno spomenie na vežu. A možno na lavičku, kde sa znovu prišil jeden malý kúsok poriadku.