Mea zvyčajne účtenky odkladala bez veľkej pozornosti. Táto však zostala pod prstami na stolíku, keď už kávu dopila. Bola príliš malá na veľký plán a presne dosť veľká na niečo, čo nechcela zabudnúť. Otočila ju na čistú stranu.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Nie je to cestovný itinerár ani dokumentárny záznam. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Na stolíku zostala šálka, lyžička a krátky papierik. Mea si prečítala účet a potom pozrela na ulicu. Do uvedenej sumy sa nezmestilo cvaknutie šálky o tanierik ani smiech od vedľajšieho stola. Nepotrebovala reklamáciu. Len jej prišlo škoda odložiť celý zážitok do kabelky pod názvom jedna káva.
Pri bielej stene si podložila papierik zápisníkom. Napísala: teplá šálka, zvuk lyžičky, žltá pri dverách. Nebol to zoznam vecí, ktoré treba stihnúť. Nič z neho nemusela odškrtnúť. Keď sa naň pozrela, všimla si, že poslednú položku má rovno pred sebou. Na chvíľu prestala písať a nechala ceruzku odpočívať v prstoch.
Pri stĺpoch ju napadlo pridať ďalší riadok. Papierik bol už takmer plný a pohľad pred ňou sa do posledného miesta nezmestil. Mohla písať menšie. Namiesto toho zdvihla oči. Kameň bol miestami svetlý, miestami tmavý a medzi stĺpmi prechádzala obloha. Mea sa usmiala: nie každá príjemná chvíľa potrebuje dostať poradové číslo.
Pod oblúkom účtenku vložila medzi strany. Zápisník sa zavrel bez odporu; na také malé ráno v ňom miesto bolo. Mea pokračovala uličkou a už nehľadala ďalšiu položku. Keby sa papierik raz stratil, nič by nemusela vracať ani vysvetľovať. Zatiaľ sa jej však páčilo vedieť, že túto kávu nájde aj bez vône.
„Založiť medzi obľúbené rána.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Večer medzi stranami našla papierik a znovu si spomenula na ráno. Káva bola dávno vypitá. Tri krátke poznámky však stále fungovali. Účtenka tentoraz dokazovala aj niečo, čo sa nedalo kúpiť pri pulte.