Bratislava, Trnava, Banská Štiavnica a Devín. Mea si vezme na výlet malú stužku, ktorá napokon nájde miesto medzi stránkami.
V zásuvke zostala krátka červená stužka z dávno otvoreného balíčka. Mea ju skoro odložila späť. Potom si ňou zopla časť vlasov a pozrela sa do zrkadla. Na výlet nepotrebovala nový účes. Ale tento drobný nápad jej zlepšil náladu skôr, než vyšla z domu.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Bratislava
V bratislavskej uličke sa Mea obzrela za zvukom krokov a stužka jej zľahka pohladila krk. Usmiala sa. Na chvíľu zabudla, že ju vôbec má vo vlasoch. Svetlé fasády, dlažba a obyčajné výklady zostali presne také, ako ich poznala, iba ona sa niesla o niečo veselšie. Nikto nemusel malú červenú mašľu pochváliť. Páčila sa jej už pri prvom otočení hlavy.
„Taká maličkosť. A predsa som si ju všimla ja.“
Trnava
Pri žltej budove v Trnave ju na okamih zachytil tmavší výklad. V odraze videla kúsok šatky, obrys vlasov a červený bod. Nezastavila sa, aby niečo opravila. Len sa pozrela, ako jej to spolu pristane. Potom pokračovala s rukou voľne položenou pri šatke. Mala rada, keď sa deň skladal aj z takýchto krátkych stretnutí so sebou: bez hodnotenia, bez prípravy a bez potreby urobiť fotografiu.
„Dnes sa na seba pozriem len tak. Pre radosť.“
Banská Štiavnica
V Banskej Štiavnici vietor rozhýbal konce stužky. Mea pritisla zápisník k pásu a pozrela sa na svetlý kostol medzi strechami. Uzol našťastie držal lepšie než jej ranné rozhodnutie, že dnes nič zapisovať nebude. Už mala v hlave vetu. Zatiaľ ju však nechala tam. Nie každý pekný detail treba hneď zachrániť na papieri. Tento sa dal ešte chvíľu niesť vo vlasoch.
„Počkaj, veta. Ešte sa len pozerám.“
Devín
Na Devíne si konečne sadla s výhľadom na rieku. Rozviazala stužku a vlasy sa jej rozpadli po pleciach. V otvorenom zápisníku našla miesto pre krátku poznámku; potom cez stránku položila červený pásik. Veta aj deň mohli počkať práve tu. Za riekou sa tiahla zelená krajina a Mea nemala chuť ponáhľať sa s posledným pohľadom. Stužka tentoraz udržala otvorenú správnu stranu.
„Toto miesto si nechám. A nemusím si z neho nič odniesť.“
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Objaviť knihu →Keď nabudúce otvorí zápisník, nájde červený koniec vykúkajúci spod obálky. Možno si stužku znovu uviaže. Možno len otočí stranu.
Mea Zen · Colombine MichelangeLove