Mea mala na teplé dni jednoduchý plán: dobré topánky, zápisník a vejár. Topánky spolupracovali. Zápisník trpezlivo čakal. Vejár sa ukázal ako výborný spoločník — najmä vo chvíľach, keď od neho prestala niečo očakávať.
Vymyslené putovanie Mea Zen podľa štyroch pôvodných fotografií Travel2City. Granada, Sevilla, Gibraltár a Mallorca tvoria voľnú príbehovú koláž zo samostatných zastavení, nie jednodňový itinerár.
V úzkom priechode bolo chladnejšie. Mea zostala kúsok pred oblúkom, za ktorým sa svetlo rozlievalo po kameni, a roztvorila vejár. Prvé mávnutie jej odfúklo prameň vlasov z líca. Druhé ho vrátilo presne tam. „Výborne. Máme systém.“ Zasmiala sa a nechala vejár otvorený pri páse. Do svetla vyšla pomaly, s hlavou trochu naklonenou, akoby načúvala niekomu za rohom. Nikto tam na ňu nečakal. Aj tak mala chuť vyzerať, že ide na pekné stretnutie.
Pri sevillských kachličkách vejár na chvíľu prehral súboj o pozornosť. Modrá sa stáčala okolo žltej, za jedným ornamentom čakal ďalší a Mea si povedala, že tentoraz si do zápisníka prenesie aspoň malý kúsok. Sadla si na voľný okraj lavičky, vejár zavrela a nakreslila tri čiary. Vyzerali ako nič, čo bolo pred ňou. Chvíľu ich skúmala, potom k nim dopísala: „Zámerne voľná interpretácia.“ Spokojne prikývla. Toto označenie sa jej mohlo hodiť aj pri ďalších životných pokusoch.
Makak sedel na drevenom zábradlí s výrazom niekoho, kto už videl dosť turistov aj ich nápadov. Mea sa zastavila ďalej na chodníku. Vejár nechala zložený pri boku, tašku zatvorenú a z bezpečnej vzdialenosti mu venovala svoj najlepší nenútený úsmev. Opička sa pozrela bokom. „Rozumiem. Príliš veľa šarmu na jedno popoludnie.“ Tentoraz sa rozosmiala sama na sebe. Nemusela nič kresliť ani predvádzať. Chvíľu len pozorovala, ako si zviera pokojne sedí vo svojom dni, a potom sa pobrala ďalej.
Pri mori už vejár nebolo treba. Vietor prichádzal sám, rozhýbal koniec šatky a bez opýtania upravil Mei vlasy. Tentoraz ho neopravovala. Oprela sa o nízky múrik a pozorovala tenký pás teplej farby pod sivomodrými oblakmi. Vľavo sa nad prístavom dvíhali stožiare, voda pred ňou si niesla vlastný nepokoj. Zložený vejár jej zostal voľne v ruke. Na chvíľu ho zdvihla, akoby si s ním chcela pripiť. „Dobrá služba. Večer máš voľný.“ Potom sa obrátila tvárou k vzduchu a zavrela oči.
„Dobrá služba. Večer máš voľný.“
Zo zápisníka do knihy
The Map with No Last Page
Svet Travel2City pokračuje aj medzi knižnými stranami. Spoznaj The Map with No Last Page a ďalšie ilustrované cesty.
