Na lodi hľadala Mea vreckovku a namiesto nej vytiahla okrúhle zrkadielko. Pozrela sa na jeho mosadzný obal, potom na horu nad Perastom. Rozdiel vo veľkosti bol taký neprimeraný, až ju zlákalo niečo vyskúšať.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Nie je to cestovný itinerár ani dokumentárny záznam. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Domy pri brehu sa z lode zdali dosť malé na to, aby sa zmestili do škatule. Hora sa však do žiadnej podobnej dohody nezapájala. Mea prevrátila zrkadielko medzi prstami. Celé dopoludnie fotografovala široké výhľady. Teraz ju zaujímalo, koľko z nich unesie predmet, ktorý si bežne všimne iba pri úprave vlasov.
Pri kamennom kostole zrkadielko otvorila. Objavil sa v ňom kúsok modrej, potom rukáv a na okamih jej vlastné oko. Musela pootočiť zápästím a prestať si stáť vo výhľade. Pobavilo ju, koľko práce stojí taký nepatrný obraz. Okolo nej pritom zostávalo všetko ochotne na svojom mieste, bez jediného pokynu.
Pri nízkom múriku sa v odraze konečne stretla hora s oblohou. Zrkadielko neobsiahlo celý záliv, ale malý výsek pôsobil prekvapivo hlboko. Mea ho chvíľu držala bez pohybu. Potom sa pozrela ponad vlastnú ruku na ostrov s cyprusmi. Obe veľkosti sa jej páčili. Ani jedna nepotrebovala nahradiť druhú.
Keď svetlo medzi kopcami zmäklo, zrkadielko zaklapla. Na okamih mala smiešny pocit, že časť večera zavrela dovnútra. Schovala ho do kabelky a obe ruky nechala voľné. Teraz už nemusela nič nastavovať. Stačilo stáť pri vode a pozerať sa, kým sa farba hladiny zmení ešte o jeden nenápadný odtieň.
„Zvyšok si odnesiem bez obalu.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Zrkadielko si neodnieslo horu ani vodu. Keď ho Mea znovu otvorí doma, uvidí v ňom obyčajný kúsok izby. Bude však vedieť, ako ho raz držala pri Peraste a že na veľký výhľad niekedy stačí celkom malá vec v dlani.