Pod kamenným oblúkom Mea navrhla, aby dnes nehľadali nič veľké. Colombine sa opýtala, či sa to týka aj obeda. Lu Cia už medzitým skúmala zem. Pravidlá boli jednoduché: jedna drobnosť pre každú, nijaké hlasovanie o víťazke. Mesto im nemuselo nič pripraviť. Stačilo, čo malo práve poruke.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Nie je to cestovný itinerár ani dokumentárny záznam. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Za oblúkom sa ulička zúžila a rozhovor tiež. Z veľkých plánov zostala jedna otázka: čo by si si odtiaľto odniesla, keby sa to nedalo kúpiť? Mea držala zápisník zatvorený. Colombine navrhla vôňu kamenného múru po slnku, no Lu Cia namietla, že taký úlovok sa bude ťažko ukazovať. Všetky tri sa zasmiali a vykročili pomalšie.
Lu Cia zastala prvá. V drobných kamienkoch na zemi sa skladal kruh, skoro kvet, ktorý nikto nemusel polievať. Mea posunula topánku, aby mu nezakrývala okraj. Colombine sa sklonila len očami a uznala, že sa celé ráno pozerala priveľmi vysoko. Lu Cia prijala pochvalu bez víťazného gesta. Jej objav tam pokojne čakal aj na ďalšie cudzie topánky.
Colombine si vybrala džbány v nízkom okne. Jeden pôsobil dôležito, druhý trochu nakrivo a tretí podľa nej práve počúval klebetu. Mea sa pozrela na celé okno znova. Pred chvíľou to bola keramika; teraz mal každý kúsok povahu. Lu Cia ukázala na kvety okolo. Tie vraj robili kulisu. Nikto sa ničoho nedotkol. Predstavenie sa dalo sledovať aj z ulice.
Mea svoj objav takmer obišla. V oválnom výklenku sedel malý biely keramický vták, obklopený lúčmi svetlého kameňa. Nemal kam odletieť a zjavne ho to netrápilo. Zavolala ostatné. Chvíľu stáli vedľa seba a pozerali hore. Colombine sa spýtala, či vták stráži ulicu. Lu Cia usúdila, že skôr dohliada, aby sa návštevníčky neponáhľali.
„Tak zostaneme ešte chvíľu. Kvôli nemu.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.
Večer si Mea zapísala kruh, džbán a vtáka. Vedľa nich tri mená. Nebol to zoznam pamiatok ani nákupov. Bol to záznam toho, ako sa jedno miesto rozšíri, keď sa naň človek nemusí pozerať iba vlastnými očami.