Colombine vzala dáždnik, hoci sa ostatným zdal zbytočný. Mea sa tešila na jazero a Lu Cia kontrolovala skôr výhľady než oblohu. O chvíľu bude mať nenápadná tmavomodrá výbava hlavnú úlohu. Počasie v tejto vymyslenej epizóde dostane právo na krátku zmenu programu a kamarátky dôvod postaviť sa bližšie k sebe.
Ilustrovaná fikcia inšpirovaná pôvodnými fotografiami Travel2City. Miesta pochádzajú zo samostatných ciest, nejde o jednodňový itinerár. Postavy, dialógy, rekvizity a časť kompozície či osvetlenia sú umeleckou interpretáciou.
Pri plachetniciach sa dáždnik hojdal Colombine popri nohe. Mea naň ukázala s pobavením. Vraj sa na fotografii bude tváriť, že im neveril od začiatku. Colombine odpovedala, že sa sem neprišiel fotografovať, ale pomáhať. Lu Cia sa pozrela hore. Medzi stožiarmi sa pomaly presúvali sivšie oblaky. Zatiaľ vyzerali iba ako zaujímavá kulisa. Kamarátky pokračovali po nábreží a dáždnik si svoju obhajobu nechal na neskôr, úplne bez ďalších slov.
Prvé kvapky dopadli skôr, než Mea dokončila vetu. Colombine otvorila dáždnik a odovzdala ho do stredu. Zrazu stáli všetky tri bližšie, než pôvodne plánovali. Lu Cia upozornila, že jej kvetina sa nechce kúpať. Mea posunula rukoväť a Colombine sa trochu pritiahla. Pod tmavomodrou strechou bolo treba spolupracovať, ale našťastie sa tam zmestil aj smiech. Jazero zostávalo za jemným dažďom krásne a nikto už nenazýval dáždnik zbytočným.
V uličke pod markízou Lu Cia dáždnik zavrela a sklonila jeho špičku od ostatných. Na dlažbu spadlo pár posledných kvapiek. Mea si uhladila šatku a Colombine sa tvárila príliš spokojne na to, aby zostala celkom nenápadná. Nikto jej to nevyčítal. Mala pravdu a navyše ju vedela preniesť cez pol mesta za zahnutú rukoväť. Medzi farebnými domami už svetlo znovu zosvetlievalo. Prehánka svoju návštevu nepovažovala za dlhodobú.
Na výhľadovej ceste znovu vyšlo svetlo. Hory pôsobili čistejšie, jazero pokojnejšie a kamarátky sa rozostúpili do pohodlného kroku. Dáždnik zostal zavretý v ruke Lu Cia. Tentoraz o ňom hovorila ako o spoľahlivom členovi výpravy. Mea navrhla, aby dostal vlastný portrét. Colombine povedala, že mu bude stačiť, keď ho večer nezabudnú vysušiť. Bolo to skromné prianie po celkom slušnom výkone. Všetky tri mu ho ochotne prisľúbili.
„Dnes sme boli štyri. Jedna z nás mala rúčku.“
Z cesty do knihy
The Map with No Last Page
Príbehy Travel2City pokračujú aj medzi knižnými stranami. Objav náš ilustrovaný cestovateľský svet.